Slovenské vedkyne prelomili tabu: Odhalili skryté tajomstvá embryí a získali prestížnu cenu!
Tri mimoriadne Slovenky – prof. Mária Mareková, prof. Miroslava Rabajdová a doc. Silvia Toporcerová – posúvajú hranice reprodukčnej medicíny spôsobom, ktorý znie ako sci-fi. Ich výskum si „prečíta“ embryo ešte pred vložením do maternice a môže zásadne zvýšiť úspešnosť umelého oplodnenia.
Práve za tento objav získal úžasný tím na Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Cenu za vedu a techniku 2025. V rozhovore pre Madam EVU hovoria, prečo ani najpokročilejšia technológia nenahradí ľudskosť, trpezlivosť a ženskú odvahu.
Proces mimotelového oplodnenia (IVF) je stále dokonalejší a zrozumiteľnejší,- aj vďaka našim vedkyniam a vedcom.
Váš výskum je zameraný na identifikáciu biomarkerov kvality embrya, ktoré majú potenciál zvýšiť úspešnosť asistovanej reprodukcie. Ako by sme to mohli preložiť do ľudskej, zrozumiteľnej reči? 🙂
Všeobecne sú biomarkery definované ako špecifické látky (napr. enzýmy, hormóny), ktoré sa využívajú ako indikátory stavu organizmu, a teda poskytujú informáciu o zdravotnom stave. Existuje celá paleta látok, ktoré sú v medicíne využívané na posúdenie zdravotného stavu jedinca, napriek tomu stále hľadáme nové, ktoré poskytnú informácie o zmene zdravotného stavu čo najskôr, najlepšie ešte pred manifestáciou samotného ochorenia. Pre kvalitu embrya sú používané štandardné postupy, my sme sa snažili využiť informácie, ktoré sú súčasťou kultivačného média, v ktorom sa embryo vyvíja. Veľmi zjednodušene povedané, snažili sme sa lepšie „prečítať biologický profil“ embrya ešte predtým, než ho lekári, reprodukční špecialisti, vložia do maternice.
Dnes embryológovia hodnotia najmä to, ako embryo vyzerá snímané kamerou v reálnom čase, ako sa delí a vyvíja do finálneho štádia. My sme k tomu pridali úplne nový zdroj informácií: malé molekuly nekódujúcich RNA, ktoré embryo „vypúšťa“ do kultivačného média, v ktorom niekoľko dní rastie. Tieto malé nekódujúce RNA poskytujú ďalšie informácie, čím zvyšujú šance embrya na úspešné uhniezdenie. Na základe týchto poznatkov vznikla aj medzinárodná patentovaná prihláška „Non-invasive successfulness test of in vitro fertilization process“ – neinvazívny test úspešnosti IVF. Patent chráni kombináciu konkrétnych molekúl a spôsob, ako ich využiť pri predikcii, ktorému embryu dať prednosť. Keďže tieto patentové nároky boli odpredané súkromnému investorovi, ten ďalej pokračuje v rozvíjaní daného riešenia.
Náš reprodukčný, interdisciplinárny tím, ktorý je zložený z lekárov, reprodukčných špecialistov, biochemikov, molekulárnych biológov, bioinformatikov a psychológov zdravia, sa ďalej zameriava na komplexné štúdium reprodukčného zdravia prostredníctvom molekulových, biochemických a psychosociálnych prístupov. Skúmame vnímavosť výstelky maternice, procesy, ako ju ovplyvniť, s cieľom zvýšiť úspešnosť liečby neplodnosti. Rovnako využívame nástroje umelej inteligencie nielen na spracovanie obrovského množstva zdravotníckych a laboratórnych dát, ale aj na zvýšenie zdravotnej gramotnosti.
Členky tímu Prof. Ing. Márie Marekovej, CSc. : prof. RNDr. Miroslava Rabajdová, PhD., a doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD.
Prekvapilo vás niečo počas tých vyše 20 rokov skúmania toho, ako zvýšiť úspešnosť IVF?
Keď sa pozriem na posledných dvadsať rokov využívania metódy asistovanej reprodukcie, pri ktorej sa oplodnenie vajíčka spermiou uskutočňuje mimo tela ženy (IVF, in vitro fertilizácia), najviac ma prekvapuje, ako veľmi sa zmenil náš pohľad na to, čo vlastne rozhoduje o úspechu. Na začiatku sme sa spoliehali najmä na to, čo vidíme pod mikroskopom – morfologicky pekné embryo malo vyššiu šancu „vyhrať“ boj o to, či sa aj dostane do maternice. Dnes už vieme, že krásne embryo ešte nemusí byť zdravé a že jeho skutočný potenciál sa skrýva hlboko pod povrchom. Postupne prišli nové technológie, ktoré nám umožnili doslova sledovať každú jeho minútu delenia v laboratóriu. Tieto sledovacie časozberné systémy ukázali, že dôležité nie je len to, ako embryo vyzerá, ale aj to, ako sa správa. A potom prišla genetika a dovolila nám prvýkrát nahliadnuť do jeho vnútra a povedať: toto embryo má šancu, toto vôbec nie. Bol to veľký posun od odhadovania k reálnym dátam. A popri tom sme si uvedomili aj niečo ďalšie: embryo nie je jediný hráč. Maternica nie je len miesto, kam ho „vložíme“, ale aktívny orgán, ktorý musí byť pripravený v správnom okamihu. A niekedy práve toto načasovanie rozhodne o všetkom. Keď endometrium neodpovie správnym signálom, nepomôže ani to najlepšie embryo. Zmenilo sa aj všetko okolo – kultivačné podmienky, kryokonzervácia, stimulácie. Dnes je veľa vecí jemnejších, šetrnejších a presnejších. Celý proces IVF sa posunul z úrovne „poďme to skúsiť“ na úroveň „rozumieme tomu, čo sa v tele ako v laboratóriu deje“. A práve to je dôvod, prečo dnes dokážeme pomáhať efektívnejšie než pred dvadsiatimi rokmi.
Team profesorky Marekovej z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Stále to znie výnimočne a špeciálne – byť ženou vo vede. Vnímate to tiež ako privilégium?
Dnes už to nie je taká výnimočnosť či rarita ako pred rokmi, žien vo vede je v súčasnosti pomerne dosť, o mnohých odboroch sa hovorí ako o prefeminizovaných. Od čias Marie Curie Sklodowskej, ako prvej ženy, ktorá získala Nobelovu cenu v roku 1903, získalo toto ocenenie viac ako 65 žien. Pre nás je to práca ako každá iná, je to niečo, čo nás baví, každý deň môže priniesť niečo nové, zaujímavé a vzrušujúce. Vo vzťahu k téme, ktorú študujeme, je to však predovšetkým zodpovednosť a až potom privilégium. Zodpovednosť preto, že pracujeme v oblasti, ktorá sa bytostne týka žien, ich tela, plodnosti, nádeje stať sa mamou. Keď sa rozprávate s pacientkami po neúspešnom IVF, vidíte, že nejde len o medicínsku tému, ale aj o krehkú psychiku, vzťah, niekedy roky sklamaní. Aj preto sme rady, že v tíme sedia pri stole nielen muži-vedci, ale aj ženy, ktoré vedia vniesť empatiu a iný uhol pohľadu.
Posúvajú hranice reprodukčnej medicíny a získali prestížnu Cenu za vedu a techniku 2025.
Privilégium je v tom, že môžeme byť – dúfam – jedným z mnohých ženských vzorov pre mladé dievčatá, ktoré milujú biochémiu, biológiu a často pochybujú o sebe, avšak reálny dôvod na pochybovanie nemajú. Aj oceneniami, ako je L’Oréal-UNESCO „Pre ženy vo vede“, Slovenka roka atď., sa spoločnosti snažíme ukázať, že ženy do vedy patria a že ich prínos je viditeľný. A napokon, sme obyčajné ženy – s rodinami, povinnosťami, únavou aj pochybnosťami. Nechceme vytvárať obraz „superženy“, ktorá stíha všetko. Skôr odkaz pre čitateľky je: ak vás niečo naozaj zaujíma, máte nielen právo, ale priam povinnosť ísť za svojím snom – nezáleží na tom, či je to veda, podnikanie, umenie alebo starostlivosť o rodinu. A ak sa rozhodnete pre vedu, veríme, že práve generácia žien, ku ktorým patríme, vám tú cestu o kúsok uľahčila.
